Nicaragua

Nicaragua je najväčšou krajinou Strednej Ameriky. Nazýva sa tiež ako ,,Tierra e Lagos y Volcanes (krajina jazier a sopiek), ktoré patria medzi jej najväčšie dominanty. Na severe hraničí s Hondurasom, na východe s Karibským morom, na juhu s Kostarikou a na západe s Pacifickým oceánom. Najvyšší bod sa nachádza na vrchu Mogotón v provincii Nuova Segovia (2107 m n. m.).

Mapa Nikaraguy (zdroj: www.lonelyplanet.com)

Rozdeľuje sa na ri geografické regióny:

• nížiny pobrežia Pacifického oceánu (na západe)- od okraja tejto časti sa zdvíha pohorie Cordillera de los Marribios s pásmom asi 40 sopiek, z ktorých je v súčasnosti činných asi 11. Najvyšším vrchom tohto pohoria je Isabella (1963 m). V tejto oblasti sa nachádzajú aj dve veľké jazerá. Jedno s názvom Lago de Managua (Río Xolotlán) leží blízko hlavného mesta - Managuy a zaberá plochu asi 1025 km2. Druhé, väčšie jazero sa nachádza v blízkosti Granady a jeho názov je Lago de Nicaragua (Río Cocibolca). So svojou plochou 8264 km2 je najväčším jazerom v Strednej Amerike. Jeho súčasťou je asi 350 ostrovov a ostrovčekov. Najväčší z nich Ometepe, má plochu 276 km2.
• zóna pohorí (v strednej časti krajiny)
• nížiny pobrežia Karibského mora (na východe) - tieto oblasti nie sú príliš zaľudnené a ich značná časť je pokrytá daždovým pralesom, ktorý sa na pobreží Costa de Mosquitos mení v magrový les Štyri hlavné rieky - Río San Juan, Río Coco, Río Grande a Río Escondido sa vlievajú do Karibského mora.

El Golfo, región Matagalpa, Nicaragua (foto: M. Mišák)

Macizos de Peňas Blancas, El Golfo, región Matagalpa, Nicaragua (foto: M. Mišák)

Veľhady pochádzajúce z Nikaraguy sa delia na pevninové (suchozemské) a ostrovné formy.

Pevninová (suchozemská forma)

Napriek tomu, že nikaragujské úrady povoľujú vývoz veľhadov a každoročne sa ich dovezie do USA niekoľko tisíc kusov, v európskych chovoch sa s čistokrvnými hadmi stretávame výnimočne. Jedná sa väčšinou o krížence, ktoré sú oveľa väčšie ako prírodné formy. Čistokrvné veľhady pochádzajú hlavne z fárm, ktorých je v Nikaraguy niekoľko. Sem sa privážajú hlavne gravidné samice z voľnej prírody, ktoré potom na farme rodia mláďatá, ktoré sú predmetom vývozu.

Základnou farbou suchozemskej formy je sivastá až šedohnedá. Chrbtové sedlové vzory sú výrazne sfarbené a sú samostatné alebo na bokoch pospájané. Typickým znakom je výrazný tvar kríža na hlave, ktorá je na rozdiel od ostatných stredoamerických foriem mohutnejšia. Chvost je sfarbený do hneda až hrdzavohneda. Telo je štíhlejšie ale dobre osvalené. Tvar tela ako aj ich pohyb pripomína skôr stromové hady.

Ďalším znakom čistokrvných jedincov je dĺžka, ktorá u dospelých samíc neprekračuje 1,6 - 1,7 m, kým samci sú ešte kratší, okolo 1,3 - 1,5 m.

Počet chrbtových sedlových vzorov je 24 až 28.

Jedná sa o plaché hady, preto aj manipulácia s nimi musí byť opatrnejšia.

Islas del Maíz (Corn Islands)

Zahŕňa dva malé ostrovy nachádzajúce sa asi 70 km východne od nikaragujského pobrežia v Karibskom mori. Vačší ostrov Isla del Maíz Grande má rozlohu zhruba 10 km2 a menší Isla del Maíz Pequeňa asi 3 km2. Najvyšším bodom je Mount Pleasant Hill (113 m n.m.) na severe Isla del Maíz Grande. Ostrovy vytvárajú typickú karibskú scenériu so snehobielymi plážami, kokosovými palmami a tropickou vegetáciou.

Tieto veľhady sú v chovoch veľkou vzácnosťou aj vďaka skutočnosti, že ostrovy sú od roku 2007 národným parkom a akýkoľvek zber a vývoz veľhadov je zakázaný.

Základná farba tela je slabo zelenkastá, zelená až olivová, prípadne šedohnedá. Veľmi zaujímavé sú jedince s ružovkastou až korálovou farbou s málo výraznými škvrnami na bokoch. U niektorých ružová farba prechádza až do odtieňovej červenej a vtedy sa jedná o tzv. formy ,,Red Nics". Tieto svetlo sfarbené hady sú hypomelanistické. Chvost je tmavý, výrazný v odtieňoch hnedej, hrdzavohnedej. U mláďat má je intenzívne oranžový. Brucho je riedko pokryté škvrnami a má zelenavú až ružovú farbu. Zaujímavosťou je aj zmena intenzity sfarbenia tela počas dňa podobne ako u formy Hog Island. Aj tieto hady sú veľmi dobre osvalené ale štíhle, pripomínajúce skôr stromové hady. Takisto aj ich aktivita je prevažne v noci.

Táto forma tiež patrí medzi trpasličie, samice dosahujú len okolo 1,3 až 1,6 m, samci sú kratší.

Počet mláďat vo vrhu býva 9 - 14, mláďatá sa rodia 120 až 140 dní po ovulácii.

Počet chrbtových sedlových vzorov je 23 až 26.

Takisto ako ostatné ostrovné formy sú aj tieto hady neagresívne a dobre sa s nimi manipuluje.

Mláďa B.c.i. Corn Islands (foto: R. Schulz)