Honduras
Honduras je druhým najväčším štátom v Strednej Amerike. Na západe hraničí s Guatemalou, na juhozápade so Salvádorom, na juhovýchode s Nikaraguou, na juhu s Tichým oceánom a na severe s Honduraským zálivom a Karibským morom. V Karibiku mu patrí súostrovie Islas de la Bahía, ktorého najväčšie ostrovy sú Utila, Roatán a Guanaja. Spolu s Cayos de los Cochinos patria medzi najvýznamnejšie z hľadiska výskytu ostrovným foriem veľhadov rodu Boa.
Mapa Hondurasu (zdroj: www.lonelyplanet.com)
Pevninová (suchozemská) forma
Zástupcovia tejto formy patria medzi najmenšie veľhady v Strednej Amerike. Dĺžka samíc nepresahuje 1,5 m, samci majú okolo 1,3 m. Niektoré exempláre majú nádherné červené sfarbenie brušnej časti a bokov. Aj tieto vlastnosti prispeli k tomu, že od roku 1980 boli predmetom pravidelného vývozu (často nelegálneho) v obrovskom množstve na zvieracie trhy po celom svete. Honduras ale v roku 1989 zastavil export týchto veľhadov, takže sa v súčasnosti chovajú iba exempláre, ktoré boli odchované v zajatí. V Európe sa chovajú väčšinou jedince z krvných línií chovateľov Olivera Klode a Klausa Bonny.
Základná farba je bridlicovo šedá s oranžovým a červeným nádychom, sedlové vzory sú tmavohnedé, brucho je svetlé krémové s čiernymi škvrnkami. Niektoré jedince majú brucho a boky sfarbené do rôznych odtieňov červenej. Škvrny na chvoste majú oranžový nádych a sú lemované čiernou farbou, ktorá ich spája do jednej dlhej.
Počet chrbtových sedlových vzorov je 23 až 25.
Cayos de los Cochinos (Hog Islands)
Toto súostrovie sa nachádza zhruba 16 km od severného pobrežia Hondurasu. Je tvorené 15 ostrovčekmi, z ktorých najväčšie sú Cayo Cochino Grande (1,55 km2) a Cayo Cochino Pequeňo (0,64 km2). Sú pokryté tropickým lesom s unikátnou flórou.
Súostrovie Cayos de los Cochinos (zdroj: www.moon.com)
Cayo Cochino Pequeňo (foto: www.cayoscochinos.org)
Masívny nelegálny zber týchto nádherných veľhadov výrazne znížil ich počet vo voľnej prírode. Ich súčasný stav nie je známy, ale odhaduje sa iba na niekoľko stoviek jedincov. Našťastie sa však nájdu organizácie, ktoré si zobrali pod ochranu toto súostrovie a tak pomáhajú spolu s honduraskou vládov zastaviť ich vývoz. Súčasne chránia aj túto unikátnu prírodu a zabezpečujú monitorovanie a stabilizáciu veľhadov v prírode. K najznámejším patrí Smithsonian institute a Honduras Coral Reef Fund.
Tieto veľhady sú veľmi odlišné od svojich suchozemských príbuzných. Ich farba je veľmi svetlá, v niektorých prípadoch až biela. Často sa u nich vyskytujú aj zelenkasté, žltkasté a oranžové tóny. Chrbtové sedlové vzory majú šedohnedú až oranzovú farbu. Chvostové škvrny sú o odtieň tmavšie ako chrbtové. Brucho je sfarbené do krémova. Niktoré jedince majú celé telo husto pokryté čiernymi bodkami. Avšak mnohoročným šľachtením sa čoraz častejšie objavujú exempláre bez bodiek a s výraznými oranžovými odtieňmi, ktoré zabezpečujú väčšiu atraktivitu týchto veľhadov. Ďalšou zaujímavosťou je ich sfarbenie počas dňa, kým na svetle je ich farba tmavia a výraznejšia, po zotmení prechádza do svetlých a jemnejších tónov.
Počet chrbtových sedlových vzorov je 25.
Samice obvykle dosahujú dĺžku od 1,5 do 1,8 m, samci majú okolo 1,4 až 1,6 m čím sa zaraďujú medzi menšie druhy veľhadov.
Patria medzi veľhady s miernou povahou a sú dobre prispôsobiteľné v zajatí. Tak ako väčšina stredoamerických druhov aj oni dobre reagujú na znížené teploty pre stimuláciu párenia s ich násleným zvýšením. Mláďatá sa rodia spravidla v júni a ich počet býva 10 až 25 v závislosti od veľkosti a kondície samice.ôžu sa však vyskytnúť aj vrhy s vyšším počtom mláďat.
Dospelá samica B.c.i. Hog Island (foto: M. Mišák)
Dospelý samec B.c.i. Hog Island (foto: M. Mišák)
Islas de la Bahía
Je súostrovie, ktoré tvoria tri hlavné ostrovy - Roatán, Guanaja, Util a ďalších 52 malých ostrovčekov nachádzajúcich sa v Karibskom mori. Nachádza sa severne asi 80 km od honduraského pobrežia. Všetky veľhady pochádzajúce z týchto ostrovov vrátane Cayos de los Cochinos patri medzi endemity.
Isla de Roatán
S dĺžkou takmer 60 km a šírkou 5 km je najväčším ostrovom súostrovia. Takisto je pokrytý tropickým lesom a nižšími pohoriami. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa uskutočnil dovoz niekoľkých hadov do USA. Chovateľ Dennis Sargent našiel medzi nimi niekoľko zvláštne sfarbených jedincov, ktorých brucho a čiastočne boky vykazovali jasne červenú farbu. Tieto hady zaradil do svojho chovu a v roku 2000 sa mu podaril prvý odchov. Všetky mláďatá vykazovali ohnivočervené brucho a tak bola táto forma pomenovaná ako ,,Firebellys". Základná farba je tmavohedá až tmavošedá, niektoré jedince majú oranžovo sfarbený krk. Farba hlavy je oceľovošedá s nevýrazným a vyblednutým oštepovitým vzorom. Takisto aj škvrny na boku tela sú veľmi vyblednuté. Farba chvosta je hnedá až červená a sedlá sú lemované čiernou farbou. Tieto znaky odlišujú túto formu od suchozemskej a činia ju tak unikátnou.
Dĺžka samíc zvyčajne neprekročí 1,5 - 1,7 m, samci sú asi o 20 cm kratší, takže sa zaraďujú medzi menšie druhy.
Počet chrbtových sedlových vzorov je 23 až 25.